Kto som? Človek mieni, osud mení...

Zahraničie je podľa podvodníkov raj. Skutočne? 

Mnoho ľudí má skreslené predstavy o tom, že život v zahraničí je ľahší. Vyšší príjem, viac možností na lepší život. Rovnako Vás o tom presviedčajú politici, aktivisti, keď chodia akože na nákup aj do Rakúska. V posledných dňoch som videl aj video, kde istá "spisovateľka" klame tak, že sa to ťažko počúva. Doslova, že parkoviská a atrakcie, i ostatné veci, sú tu zadarmo. KLAMSTVO, ale to tak býva, keď majú ľudia úlohu len v ľuďoch vytvárať hnev, neistotu a úzkosť. Ak sa ja pozriem na život v Salzburgu, tak to bol boj o to, aby som sa dostal na pozíciu, kde sa nebudem pozerať na to, koľko euro mi ostane do konca mesiaca. Na prelome roka 2015 a 2016 som mal dve práce. Prvou bola práca na vysokozdvižnom vozíku v Lagerhause a tou víkendovou bola práca na letisku pri nakladaní a vykladaní lietadiel. Pracoval som sedem dní v týždni a v prepočte na tých sedem dní spolu 60 hodín. Rakúsko Vám však nedovoľuje zbohatnúť. Akonáhle máte dve práce, tak začína mašinéria daní a odvodov. Ak chcete mať dve práce, tak pri druhej práci môžete zarobiť maximálne do 400 EURO a niečo, pretože všetko navyše sa šialene zdaňuje. Potreboval som na letisku ukázať, že som šikovný a je na mňa spoľahnutie. Práve v takejto časti Vášho žitia sa ukazuje ako klamú "kráľovia" tik toku, instagramu, facebooku, len aby mali pozretia. Realita je vždy iná. Nikto, kto nie je súčasťou mafie, nemá šancu na rýchle napredovanie. Všetko je to mravčia práca a svedomitý prístup. 

Letisko - Wolfganga Amadea Mozarta

Pamätáte si, keď som v časti o príchode do Rakúska písal o tom, že moja nemčina nebola dobrá, tak som sa chcel zdokonaliť? Nastal čas skutočných skúšok. Testy v letectve sú najťažšou možnou skúškou. A keďže som mal letectvo a nehody v merku už od puberty, tak počas výučby som presne vedel, o čom lektor hovorí a debatovali sme na tie témy. Každý test som mal na 95 - 100 percent, a to v nemeckom jazyku. Rovnako som sa musel drieť i dáta okolo GPU JEDNOTKY, či iných vozidiel, bez ktorých by ste lietadlo nevybavili. Lenže každý krok vpred stál hodiny prosenia a doprosovania, aby mi zvýšili počet hodín, aby som mohol to, či ono. I keď sme boli partia ľudí z celého sveta, ale domáci sú domáci. Keď ste z cudziny, potrebujete ukázať mnohonásobne viac, ako domáci, aby Vás dali na rovnakú pozíciu ako je on. Vstával som pred štvrtou hodinou ránou a bral som i nadčasy. Práve keď som mal narodeniny, to jest vo februári roku 2016, som z vlastnej vôle skončil v Lagerhaus a všetkú energiu som venoval letisku v Salzburgu a foteniam. Za tento čas som chodil i do Viedne fotografovať diskotéky, či som kolegov učil ako sa má správne fotografovať a pomáhal som im vybrať i správne fotoaparáty. Začala sa etapa, kedy som aj fotografoval akcie práve samotného letiska. Práve ten rok sa oslavovala 90 tka letiska Wolfganga Amadea Mozarta a mal som povolenie od šéfov to nafotiť. Rovnako som spracoval i rozlúčkový obed so zimou v jednej reštaurácii. To robilo vždy letisko, keď sa končila zimná sezóna ako poďakovanie všetkým ľuďom, ktorý zvládli i 120 lietadiel za deň. Salzburg je tým špecifický. V podstate je to vstupná brána do Rakúskych lyžiarskych centier a v zime je mnohonásobne väčší tlak, ako v letnej časti. Zažil som prílet mnohých osobností. Od hercov až po prezidentov. Dokonca priletel šejk v dvoch lietadlách z Kuvajtu a i ruský miliardár Abramovič, ktorý nemal problém sa s nami rozprávať a dokonca povedal, že všetko jedlo, čo ostalo, môžeme rozdať a zjesť. Priletel i Fico, no a vtedy som hovoril môjmu českému priateľovi Lukášovi. Počuj Luky. Dám Ti moju výplatu, keď tie schody dáš taký meter od lietadla :) Nesmierne boli vidieť rozdieli medzi politikmi. Merkel bola hneď obkľúčená komandom a len prestúpila do helikoptéry. Prezident Francúzska Macron sa rozprával s každým. Fico so Sobotkom upalovali ako Merkelová. To bol rok 2017 -https://www.sn.at/politik/weltpolitik/macron-trifft-kern-sobotka-und-fico-in-salzburg-16102543

Na letisku pristávali aj vojenské špeciálne lietadlá a mnoho mojich priateľov študovalo letectvo, či za bojových pilotov alebo civilných. Preto sme sa na téme chemtrails len smiali....

No a postupne som sa prepracovával až ku možnostiam, o akých sa mi pred rokmi ani nesnívalo. To všetko len preto, že som šiel príkladom tak, ako to bolo na pošte, či v lagerhause. Rovnako som mal vlastný názor a nedal som sa opiť rožkom. Plán MARŠAL a profesionálny požiarnik začal mať reálny kontúry, ale...

Keď to chce osud inak

Poznáme to všetci. Máme cieľ na dosah, ale ten osud to chce predsa len inal. Už na jar 2016 sme sa spoznali s Miškou vo Viedni. Mal som také mesačné prázdniny medzi zimnou a letnou sezónou na letisku. Nebudem opisovať ako sme sa spoznali, to si necháme ako tému pri ohníku na Sicílii, ale rozpoviem Vám, čo nasledovalo predtým ako sa ku mne definitívne nasťahovala. Vždy som pomáhal iným ľuďom, ako to bolo vtedy na pošte, keď som bol v Parndorfe alebo aj keď som žil sám v Salzburgu. Moja dobrá priateľka v Nemecku potrebovala pomoc, keďže musela pracovať, ale mala maličkého synčeka. Iná kamarátka akurát hľadala v živote zmenu, tak prišla na pár dní ku mne, aby som ju na to pripravil. Bohužiaľ nezvládla to a za deň doslova ušla za minulým životom k turkom v Nemecku. Vtom čase som už začínal spoznávať inú výnimočnú ženu, ktorá si chcela splniť svoje sny. Spoznali sme sa, keď som napísal v skupine na Fb, kde sa združovali slováci v Salzburgu, že by nemuseli len chlastať a drogovať a toľko nadávať. To ste videli, koľko narkomanov sa ozvalo. No ale jediná osoba, ktorá sa ma zastala, bola Lenka. Dvakrát som ju fotografoval a posielal som fotky do modelingovej agentúry. No a dnes sú z nás výborní priatelia. Ak sa pozrieme na moment, keď sa Miška objavila v máji na vlakovej stanici v Salzburgu, tak prišla nádherná žena, ktorá má dodnes v sebe nesmierne veľa vášní, ale zároveň stratená. Cítil som sa ako učiteľ, keď som ju učil variť, prať, žiť. Ale ona to robila s úsmevom. Vedela, že život bez toho, aby sme našli súzvuk, nie je možný.  Zaťala sa a pracovala na sebe. Dokonca nemala ani vodičský preukaz a začala pracovať ako tzv. letuška vo vlaku. Cestovala najmä do Talianska a Nemecka. Problémom bol časť nástupu do práce, ktorý bol mnohokrát pred piatou hodinou rannou, a keďže ja som tiež pracoval tak, že som mal menej spánku, tak sme sa rozhodli, že si na čas nájde ubytovanie pri vlakovej stanici v Salzburgu a na ten čas si aj pripraví všetko tak, aby si spravila vodičský preukaz. Stihla to do roka a aj si našetrila na tú malú mazdičku. Medzitým som aj ja šetril a dohodol som sa s mojim výnimočným priateľom - susedom, že si od nich vezmem väčší byt. Objednal som posteľ, skrine, novú pračku a prvého decembra sme sa s Miškou nasťahovali do bytu na prvom poschodí - Glaneckerweg 5, Hallein....