Most na Sicíliu? Už nie je potrebný
Vraví sa, že všetko, čo sa deje, má svoj zmysel. Teraz Vám rozpoviem príbeh, ktorý verím, že každého presvedčí, že byť sám sebou znamená, že nikto na Vás už nemá dosah.
Keď sme prvýkrát cestovali na ostrov, ktorý je len niekoľko stoviek kilometrov vzdialený od Sahary, nevedeli sme čo očakávať. Predsa len je to iný kraj. Vedeli sme, že sa musí kúpiť lístok na trajekt, pretože EUROMAFIA nedovoľuje voľný pohyb ľuďom a má ich radšej pod kontrolou. Je nepochopiteľné, aby v roku 2023, kedy sme 1.krát cestovali, neexistovalo iné prepojenie na najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Samozrejme je možnosť letecky, ale keď sa chcete voľne pohybovať a napríklad ste zamestnaný na pevnine, tak platiť každú jazdu takmer 40 Euro, je jednoducho vydieranie, výpalnictvo. Fakticky vzdialenosť medzi najkratšími bodmi na Sicílii a pevninou je zhruba 3 kilometre. Výhovorky na stavbu mosta sú: vplyv zemetrasení, silné prúdy v úžine, obavy z narušenia migračných trás vtákov a prenikanie mafiánskych skupín Cosa Nostra a 'Ndrangheta do projektov výstavby oblasti. V Japonsku nie sú zemetrasenia a stoja tam takéto mosty? Príkladom je Akashi Kaikyo Bridge s celkovou dĺžkou 3900 metrov. Pripomeniem, že sa nachádza v nesmierne tektonickej oblasti, ktorú zasiahlo zemetrasenie 7,2 stupňa Richterovej škály - Kobe. Pozadie výstavby mosta smerujúceho na Sicíliu je zrejmé. Euromafia začne ľudí zo Sicílie klamať tesne pred voľbami. Vykradnú stovky miliónov EURO a potom je znova ticho. Takto sa už ukradlo 1,3 miliardy Euro.
Hlavným problémom, prečo Euromafia a RÍM nedovolia most, je to, aby ich domov, neprosperoval a aby väčšie množstvo návštevníkov nepomohlo Sicílii postaviť sa na nohy. Áno. Znie to šialene, ale je to tak. Pozrite sa na Slovensko, Česko. Máte pocit, že krajiny prosperujú alebo? Hlavným cieľom týchto šialencov je úplná chudoba každého obyvateľa a oddanosť ako otroci. Ony sa chcú cítiť ako otrokár, ktorý rozhoduje o Vašom živote a smrti. Preto most na Sicíliu je takým synonymom toho, ako sa ľudia majú postaviť arogancii moci. V realite je most nepodstatný. Rovnako by nebol problém odignorovať trajekty, ktoré vlastní Euromafia. Sicílčania sú dušou mocní ľudia a nepotrebujú sa doprosovať EUROMAFII. Svoju odvahu dokázali po vražde Falconeho a Borselliniho v roku 1992, Doslova vykopali Euromafiu zo svojho ostrova a už tam ostali len malé rybky.
Ale vráťme sa ku príbehu. Po tom, čo sme prešli trajektom do Messiny a spravili sme niekoľko sto kilometrov po ostrove a stretli sme sa s úžasnými ľuďmi, sme to pochopili. Sicília potrebuje spojiť mosty vo svojom vnútrozemí. Doslova medzi ľuďmi samotnými. Predstavte si, že ste obete takmer tri storočia a deje sa neustále to, že sa zrádza vlastná krv. Rovnako ako sa to deje dnes v celej Európe. Udavači, vrahovia, to sú dnešné "elity." Za celý ten čas zostal v Sicílčanoch doslova prales nedôvery a neveria si rodiny, priatelia. Nepomáhajú si ako kedysi. V momente, keď sa rozprávate o probléme mafie, dostanete odpoveď: Veď čo stým narobíme. Ona je súčasťou a doslova je to otázka už historická. Aj tí, ktorí v roku 2023 bojovali proti tomu monštru, mali v sebe skepsu a nie iskru. Chýbala im vzájomná dôvera a jednotný boj. Preto to Euromafiu až tak nepálilo. Po našom príchode sa to však zmenilo. Naši noví priatelia dostali doslova vietor do duše a začali inak. SPOLOČNE. Pochopili tie slová, ktoré som vyslovil: Píše sa rok 2023 a EUROMAFIA je už iná. Ľahko poraziteľná. Práve tu na tomto ostrove ju dokážete úplne vyčistiť a začať odznova. Bez Ríma a bez rozkazov hlupákov. Veď si uvedomte jedno. Vy platíte EUROMAFII za prácu, takže ony sú Vaši zamestnanci. Ony majú robiť, čo Vy nakážete. Celý čas Vás presviedčali, že ony sú tí, čo vládnu, ale bez Vašich poplatkov, daní, nemajú nič, a tak sa ku nim aj správajte. Ako ku zamestnancovi, ktorý nerobí nič dobré. Dajte mu okamžitú výpoveď.
Naša cesta trvala len 5 dní a precestovali sme 5200 kilometrov, ale verím, že to bola tá potrebná iskra, ktorú potrebovali zažiť ľudia s odvahou, ktorej sa bojí samotná Euromafia.
Prešlo niekoľko mesiacov a začiatkom mája sme cestovali znova na ostrov plný výziev. Scenár sa spočiatku opakoval, ale po tom, ako som napísal kritický status priateľom na Racalmuto Riparte, tak sa veci zmenili o 180 stupňov. Pomaličky sa znova rodí pravý Sicílčan. Človek, ktorý nepotrebuje žiaden most na pevninu, ale človek, ktorý spojí tisíce mostov so svojimi rodákmi. Sicílčania potrebovali pocítiť, že sú potrební a teraz, keď to už cítia, sa začína nová éra na ostrove. A my budeme pri tom. Spoločne vyčistíme ostrov od mafie a jej poskokov. Opravia sa mosty, cesty a hlavne ľudské vzťahy. To však čaká i celú Európu. No ľudia na pevnine ešte nie sú pripravení. Mám vnútorný pocit akoby sa vracali do doby pred prvou svetovou vojnou, veď dnes sú ohlupovaní rovnako, ako vtedy. Pred prvou svetovou vojnou burcovali médiá k potrebe vlastenectva, dnes burcujú k potrebe sa neočkovať ani len proti čiernemu kašľu.... Prečo to tak je? To si rozpovieme v ďalšom článku.